Dovolenka v Bosne a Hercegovine Vás chytí za srdce. Je to hornatá krajina plná kultúrnych rozdielov, nedotknutej prírody a príjemných ľudí. Vyrazte v smere Banja Luka, Jajce, Sarajevo a Mostar a v priebehu piatich dní zažijete nespočetné množstvo farieb, chutí a vôní, aké vám ani Chorvátsko neponúkne.

Mojou prvou zástavkou bolo provinčné mestečko Banja Luka. V príjemnej reštaurácii Jova priamo pred Múzeom súčasného umenia Srbskej republiky som skvelým obedom ulahodil žalúdku a z diaľky obdivoval skupinku starších pánov. Hrali  nadrozmerný šach v neďalekom parku a nikam sa neponáhľali. Šomrajúc sedeli a prizerali sa na dvoch, ako posúvajú pol metrové figúrky po asfaltovej šachovnici. Krásna staroba, hovorím si.

Cesta do kempu pri Plivskom jazere sa tiahne malebným kaňonom rieky Vrbas, kde som si vychutnával maximálne povolenú rýchlosť 80 km/h a kŕmil sa pohľadmi. Miest na zastavenie je po ceste viacero, no mojím plánom bola zátoka pár kilometrov nad vodnou elektrárňou Bočac. Z prašného kúsku pri ceste je úchvatný výhľad na rozsiahly kaňon a do zelena zafarbenú vodnú hladinu. Za chrbtom hučiace autá a pred vami ticho, pokoj a sloboda. Nebyť tej cesty, tak sa utáborím a zostanem počíať hviezdy odrazené vo vode.

V meste Jajce som už začal viac vnímať kultúru národa, ktorý chce kráčať s duchom Európy a prilákať turistov, no ekológiou sa zatiaľ veľmi netrápi. Malé mestečko so zachovalými hradbami a útulným historickým centrom má tožiť metalurgickú fabriku, ktorej dym omýval domy lokálnych obyvateľov. No v mojom cieli navštíviť Plivský vodopád ma predsa nejaký zápach vysokej pece nezastaví.  Dal som si miestnu kofolu, ktorú na Balkáne volajú Cockta, a odfotil 21 metrov vysoký vodopád z každej strany. Osobne odporúčam návštevu z protiľahlého kopca, kde je vstup zdarma a ako bonus dostanete impozantný výhľad na mesto a hradby. Sedel som tam v malom prístrešku sám, zatiaľ čo okolo vodopádu pobehovali desiatky selfie-chtivých ľudí.  Do kempu na brehu Plivského jazera, ktorý  je od mesta vzdialený asi 5 kilometrov, som dorazil podvečer. Je oázou pokoja, kde sa určite zastavte. Čistá voda, odrazy stromov na zrkadlovej hladine a malé vodné mlyny, ktoré sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, vás presvedčia. Stačí sa ráno posadiť ku šálke kávy a započúvať sa.

Cesta do Sarajeva bola s dvojhodinovým zastavením sa na Ramskom jazere, ktoré bolo z dôvodu pretrvávajúceho sucha plné iba do polovice. Neubralo mu na čare, len na počte hostí v reštaurácii Gaj na polostrove Ščit. Čo ale oceňujem bolo jedlo a pohostinnosť personálu, ktorý bol i napriek núdzi o zákazníkov vysmiaty a milý. Bol koniec júla a záhrada neďalekého kláštora i brehy jazera zívali prázdnotou. Miestny veslársky klub mal k vode dobrých 100 metrov a tak sa brehy prirodzene premenili na pasienky pre stádo kráv, oviec a kôz. Po panoramatickom zábere jazera som do Sarajeva pokračoval kaňonom rieky Neretva. Väčšia časť cesty lemuje Jablanickú priehradu a tak bolo stále na čo pozerať, fotiť aj kde sa schladiť v letných horúčavách.

Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo ma svojou atmosférou príjemne prekvapilo. Je to úžasný stret kultúr, kde tisíce ľudí rôzneho vierovyznania a desiatky barov či reštaurácií sú zárukou silného orientálneho zážitku. Sobotná prechádzka starým centrom bola ako cestička cez veľké mravenisko plné turistov. Každý kupoval suveníry, ochutnával lokálne pivo alebo v mažiari ručne roztlačenú kávu. Na vlastnej koži som si vyskúšal jej prípravu, ale následný zážitok z povzbudivého dúška bol znamenitý. Kúpil som dve kilá v starom ľanovom vrecku a ponáhľal sa ochutnať domáce čevapčiči, aby som stihol ešte západ slnka na bielej pevnosti. Cestou späť je menšia žltá pevnosť, odkiaľ máte nočné Sarajevo ako na dlani. A verte mi, že večerné posedenie pri pive stálo za to. Pri prechádzke mestom určite nevynechajte Principov most, kde bol v roku 1914 spáchaný atentát na Františka Ferdinanda.

Ráno som sa na ceste zo Sarajeva do Mostaru zastavil pri meste Konjic v bývalom Titovom bunkri. Je to technický skvost prístupný verejnosti, kde okrem autentického a stále funkčného zariadenia nájdete aj inštalácie novodobých umelcov. Zaujal ma svojou veľkosťou a do detailov prepracovaným usporiadaním. Schladený som údolím rieky Neretva pokračoval ďalej až k jazeru Baračko. Síce je to príjemné jazero obkolesené horami, ja som pôvodný plán prenocovať v kempe Eko Selo prehodnotil a pokračoval do Mostaru. Hlad ma zahnal hľadať niečo pod zub a ako to už chodí, že neplánované veci sú vždy najlepšie, našiel som útulnú záhradnú reštauráciu Biser Vrelo 10 km pod jazerom. Na grilovaného pstruha s varenými zemiakmi a cibuľkou zaliate horúcim olivovým olejom spomínam doteraz. Odporučila mi ho pani v osade Hitkorafting na brehu Neretvy, kde som prekvapený zastavil. Nemal som v pláne raftovať, ale už teraz viem, že osadu kompletne vybavenú na rafting, ubytovanie i posedenie s kamarátmi v najbližšej dobe navštívim. Do Mostaru som dorazil podvečer prašnou cestou cez náhornú plošinu, ktorú okrem slovenského Sygicu poznal český šofér na staručkej Vectre s mapou v ruke. Jeho odpoveď na otázku odkiaľ ide, ma neprekvapila no rozosmiala „Ja Ti nevím“.

V Mostare som za pár minút našiel apartmán v centre mesta a vyrazil do úzkych, preplnených uličiek. Turisti zo všetkých kútov Európy kupovali suveníry a večerali v útulných reštauráciách za ľudové ceny. Z takmer každej bol výhľad na známy Starí most, ktorý dotvorí romantickú idylku tohto historického mesta. Prechádzka mestom je očarujúca najmä podvečer, kedy sa rozsvieti celé mesto aj veľký kríž nad ním.

Dva dni plánované na Mostar a okolie bolo odvážne rozhodnutie, ale so skorým vstávaním som to hravo stihol a ešte si aj užil večer v meste. Navšívil som malebný prameň rieky Buna v dedine Blagaj, ktorý je ráno ľudoprázdny. Turisti si tam chodia  posedieť najmä večer do reštaurácií priamo nad vodou. Neďaleko sú vodopády Kravica, v ktorých sa môžete aj okúpať, ale opäť odporúčam, zájdite tam dopoludnia, pretože autá a autobusy plné turistov z neďalekého Chorvátska obsadia veľké parkovisko do posledného miesta. A keď už pôjdete okolo, či už ste veriaci alebo nie, zastavte sa v pútnickom mesto Medžugorie. Oplatí sa prejsť miestom, kam sa každoročne vracajú tisícky kresťanov z celého sveta.

I napriek varovaniam Ministerstva zahraničných vecí SR, že v krajine pre nelegálne držané zbrane pretrváva určité bezpečnostné riziko, a že vodiči jazdia veľmi rýchlo a neopatrne, som sa so žiadnym problémom medzi obyvateľstvom ani na cestách nestretol. Päť dní v Bosne a Hercegovine bolo pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. A už teraz môžem napísať, že sa tam určite vrátim.