V Taliansku som pochopil, že stredomorská klíma, čistá voda, útulné pláže a príjemní ľudia sú na Lago di Garda samozrejmosťou. Za týždeň som si to užil aj s turistikou na dvojtisícových kopcoch v okolí jazera a môžem smelo napísať, že sa skutočne jednalo o zážitkovú dovolenku.

Myšlienka vrátiť sa na Gardu mi vírila v hlave už dlhšie. Pred štyrmi rokmi som tam pár dní oddychoval po turistike v Dolomitoch a už vtedy som povedal, že si jazero pozriem zo všetkých strán. V Bratislave som sadol som do auta a po 8 hodinách som už rozbaľoval stan v kempe LaRocca. “Pohoda, klídek, tabáček”, pomyslelo si tých pár Čechov, ktorých som stretol v tomto kempe plnom nemeckých turistov. Vstup na kartu, skutočný nočný kľud, všade čisto, pokoj a pohoda. Dovolenkový rezort, ktorý aj v polovici septembra praskal vo švíkoch, bol základným táborom, z ktorého som vyrážal do okolia. A verte, že bolo skutočne čo pozerať.

Lago di Garda je jazero ľadovcového pôvodu, ktorého meno bolo odvodené od mesta Garda ležiaceho dva kilometre od kempu. Do útulného malého mesta sa dá dostať peši po chodníku na brehu jazera, ktorý som využíval pravidelne pri rannom behu, alebo nenáročnou túrou cez vrch Rocca oddeľujúci Gardu od mestečka Bardollino, ktorá ma príjemne prekvapila. Je z nej nádherný výhľad na obe mestá i jazero. Jedného dňa som sa po chutnom obede v reštaurácii u žabky Rane vybral na popoludňajšiu kávu na cíp Punta San Vigilio. Ak by som si chcel vychutnať kľud na súkromnej plážami, je to miesto kam sa určite vrátim.

Byť v Taliansku a nenavštíviť nejaký kostol by bolo takmer hriechom, preto som si vybral ten najkrajší a najzaujímavejší stánok v okolí Gardy. Bazilika Madonna Della Corona nachádzajúca sa na východnom úpätí pohoria blízko dedinky Spiazzi je priam vytesaná v skale. Zišiel som cestou, kadiaľ prechádza aj kyvadlová doprava a s nemým úžasom som obdivoval svätostánok. Ak hľadáte skutočný pokoj na modlitby, navštívte túto baziliku v horách. Fotografom odporúčam úbočie oproti, kde v tichu prírody a vysoko nad roklinou urobíte najkrajší záber.

Stálosť jesenného počasia na Garde dovoľuje vyliezť na okolité kopce. Na vrch Monte Baldo som vystúpil z východnej strany, kde sa vo výške 1600 metrov kľukatí aj horská cesta. Mohol som využiť lanovku z mesta Malcesine, ale prišiel by som o zážitok, keď mi niekoľko svišťov bežalo priamo pred autom. Za hodinku som vyšiel na hrebeň a výhľad na lago bol úchvatný. Jazero som mal ako na dlani. Bolo bezvetrie a ohlušujúce ticho. S pribúdajúcimi hodinami rástol aj počet ľudí na hrebeni a paraglajdistov vo vzduchu, ktorí mali slnečné počasie a výškový rozdiel takmer 2 kilometre. Na obed v Malcesine tak môžete aj priletieť v tandeme.

Malcesine je historické mesto s pevnosťou viditeľnou z diaľky. Navštívil som ho ráno, aby som sa vyhol záplave turistov, ktorí sa do mesta predpoludním hrnú. V prázdnej reštaurácii na brehu som si objednal ranné espresso a vydal sa fotiť mesto. Prešiel som úzkymi uličkami a dýchal takmer stredomorskú atmosféru talianskeho provinčného mesta. Môžete si dať obed na brehu jazera a dezert v niektorej z reštaurácií na vrchu Monte Baldo, kam sa vyveziete otočnou kabínkovou lanovkou.

Najsevernejšie mesto je Riva del Garda, ktoré je rajom milovníkov vodných športov. Nikde som nevidel stovky windsurferov a kitesurferov na jednom mieste ako práve tam. Nemal som čas na windsuf a na dovolenku som nevzal ani bike, ale cyklo dovolenka v severnej časti jazera určite stojí za zváženie. Desiatky kilometrov cyklochodníkov a úžasné výhľady na cyklotrase okolo jazera sú lákadlom. Ja som vyšiel peši na jeden z útesov, kam sa dostane každý zdatný cyklista. Volá sa Punta  de Larici a vyčnieva vysoko nad jazerom oproti Monte Baldo. Bol som hneď ráno a na vrchu bolo úplné bezvetrie, príjemne teplo a ticho.

Len 15 km od mesta Riva del Garda som našiel malé horami obklopené jazero Lago di Ledro. Z možností prejsť sa okolo jazera alebo vystúpiť kilometer nad hladinu som zvolil tú druhú a neľutoval som. Septembrová teplota bola v lese znesiteľná a relax s výhľadom priam katalógovým. Bol som unavený, ale ten pohľad za tie vyšliapané kroky stál. Miesto, ktoré som objavil v nemeckom Outdoor magazíne bolo v skutočnosti ešte krajšie.

Ak sa pozeráte na mapu jazera, zaujme vás dlhý poloostrov, ktorý vystupuje z juhu. Leží na ňom mestečko Sirmione. Po dňoch turistiky a lietania po kopcoch som si potreboval oddýchnuť. Kúpil som si v Garde lodný lístok a vyrazil tam na obed a rovnako ako tisícky ľudí z iných smerov. Mal som pocit, že neexistuje deň, kedy by hradbami obohnané mesto nebolo plné. Podľa domácich, to v turistickej sezóne vyzerá každý deň rovnako. Na chutný obed, taliansku kávu a prečítanie noviniek zo Slovenska bolo Sirmione ako stvorené. Hodinka cesty späť loďou ma uspala a zobudil som sa až pod skalou pri meste Garda.

Jazero Lago di Garda má veľa krásnych zákutí a miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Počas jedného týždňa som nestihol všetky, ale na záver spomeniem ešte jedno príjemné mesto. Volá sa Torri del Benaco a od Gardy je vzdialené iba 7 kilometrov. Mestský prístav lemuje starobylá pevnosť, v ktorej je múzeum olív a citrusová záhrada. V cene je aj vyhliadka z vrchných hradieb a možnosť vidieť tak jazero Garda z iného uhla. Romantickým pohľadom na starobylý prístav som sa s Gardou rozlúčil a vydal sa na ďalšie známe jazero Lago di Como.